Bulharsko-pokračovanie

Povrch:

 Územie Bulharska je z väčšej časti hornaté – predovšetkým na juhovýchode a v centrálnej časti (Stará Planina/Balkán). K najvyšším pohoriam patrí Rila (Musala 2925 m) s početnými horskými jazerami (napríklad Sedem rilských jazier, Ribni jazero), Vitošin a Rodopy bohaté na krasové útvary. Severnú časť Bulharska tvorí Podunajská nížina, tok Dunaja je prirodzenou hranicou s Rumunskom. Ďalšou dôležitou riekou je Marica prechádzajúca naprieč celou krajinou, tá sa radí k úmoriu Egejského mora. Jej údolie sa nachádza medzi horskými pásmi Balkánu a Rodop v strede Bulharska. Pozdĺž čiernomorského pobrežia sa tiahne Thrácka nížina s občasnými mokraďami.

História:

Aj keď sa história Bulharska spája prevažne s tureckým vplyvom, kultúrne korene siahajú až do čias Rímskej ríše. V tom čase sa dnešné územie Bulharska stalo rímskou provinciou. Samotný vznik Bulharska sa udáva v 7. storočí. Podľa dostupných prameňov bolo obyvateľstvo zmiešané. Časť bola slovanská a časť pochádzala z Ázie. V 11. storočí si Bulharsko podmanila Byzancia a od konca 14. storočia patrilo Bulharsko Turkom celých päť storočí. Možno aj preto sa Bulharsko v období stredoveku nestalo krajinou, kde by rástli hrady a zámky, tak ako tomu bolo v strednej Európe. Odpor voči tureckej nadvláde sa zavŕšil až začiatkom 20. storočia, kedy sa Bulharsko osamostatnilo. Dlho sa však z nezávislosti netešilo a ešte pred 1. svetovou vojnou sa spojilo s okolitými krajinami proti Turecku. Po nevhodnej politike stratilo časť svojho územia v spore so svojimi spojencami. Po 1. a neskôr aj po 2. svetovej vojne sa Bulharsko muselo opätovne vzdať časti svojho územia. Zaradenie Bulharska do východného bloku znamenalo pre krajinu zastavenie ekonomického vývoja a až revolučné obdobie na sklonku 20. storočia umožnilo nástup reforiem a zmeny orientácie. Dnes sa Bulharsko stará o svoje rekreačné strediská a v posledných rokoch si systematicky buduje odvetvie cestovný ruch.

Podnebie:

Podnebie je charakteristické miernymi zimami a teplými letami, cca 180 slnečných dní v roku. Bulharské letá sa vyznačujú absenciou extrémnych horúčav a viac ako 300 hodinami slnečného svitu vo vrcholnej sezóne. Na rozdiel od severnej časti (mierne kontinentálne podnebie), má podnebie na juhu stredomorský charakter (vplyv Stredozemného mora), aj teplota morskej vody je tu o pár stupňov vyššia ako na severe. Niektoré letá má teplota morskej vody až 27 stupňov, takže sa môžete kúpať od mája do októbra.