Grécko-pokračovanie

Dejiny Grécka sú dejinami národa... dnešný jazyk, literatúra, kultúra, civilizácia... to všetko je úzko späté s týmto úžasným kúskom sveta. V starovekom Grécku sa rodili základy demokracie a je kolískou antickej fi lozofi e. Tá sa stala základom súčasnej európskej fi lozofi e, ako aj vedy a techniky. Grécko dalo svetu olympijské hry, ktoré mali aj vtedy veľký význam, pretože upevňovali ich národnú jednotu. Prvá známa olympiáda sa konala v roku 776 pred Kristom a je zároveň prvou datovanou udalosťou gréckych dejín a počiatkom gréckeho kalendára. Grécko je krajina, ku ktorej sa viažu mená spisovateľov ako Homér, Sofokles, Sapfó, ale aj mená slávnych fi lozofov – Sokrates, Platón, Aristoteles, Archimedes či Pytagoras. Krajina, ktorú si dokonca starovekí bohovia vybrali pre svoj život.

...ak niečo nepoznáme, tak nám to ani nechýba... alebo si neuvedomujeme, že by nám to mohlo chýbať! Presne tak je to i s návštevou Grécka! Kým o ňom len čítame a nezažijeme skutočnú atmosféru niektorého z gréckych ostrovov či gréckej pevniny, ani netušíme, že sme ochudobnení o jedinečné zážitky a poznatky. Pretože ani ten najdokonalejší bedeker nedokáže v človeku vzbudiť tie pocity, ktoré zažije pri osobnej návšteve tejto krajiny. Už pri prvom stretnutí si vás Grécko okamžite pripúta a vy ani neviete, čím presne. Najkrajší spôsob, ako spoznať a pochopiť túto krajinu, je pohybovať sa v spoločnosti domácich – Grékov. Ľudia v tejto krajine sa vedia smiať, zabávať sa, tešiť sa i z maličkostí a vedia naplno prežiť každučkú minútu svojho života. Len Grék vás môže naučiť ako si správne vychutnať grécku večeru, grécke víno, ouzo či raki. Len Grék vám dokáže objednať tú najúžasnejšiu kombináciu jedál o akých ste nikdy predtým ani nesnívali. Len Grék vám odporučí tie najfantastickejšie sladkosti, ktorých neodmysliteľnou súčasťou je med. Dokonca spôsob, ako si vychutnať grécku kávu či frapé môžete najlepšie odpozorovať od Gréka.

...a potom sa vyberiete na cestu za spoznávaním krajiny... Počas cesty sa vám vynorí množstvo myšlienok, vaša minulosť, súčasnosť, budúcnosť, vaše sny a túžby. Užívate si momenty šťastia, ktoré vám dávajú neskutočnú silu a energiu a v kútiku duše dúfate, že spomienky na tieto chvíle vám v budúcnosti pomôžu zniesť úskalia života. Idete úzkymi uličkami, všade samé serpentíny, až občas nadobúdate pocit, že cesta končí, nemáte kam ísť, a v tom sa pred vami objaví ďalšia cestička a nádherná scenéria mora a pláže. Zastavíte sa a na chvíľu sa osviežite vo vlnách krištáľovo čistého mora, slnečné lúče vám osušia pokožku a zanechajú na nej krásnu vôňu slnka. V malej gréckej taverne s úžasným výhľadom na more si vychutnáte ľahký obed a vraciate sa späť. Na spiatočnej ceste si dáte prestávku v malej dedinke a hoci tam nenájdete žiadnu tavernu či kaviareň, pohostinná majiteľka miestneho obchodu vám s radosťou pripraví jedno frapé.

...sedíte pod veľkým stromom, medzi dvomi starými budovami a premýšľate nad osudmi a životmi týchto ľudí. Čo asi prežili a čo ich ešte čaká, a tak aspoň na chvíľu zabudnete na svoj smútok či trápenie...

Takto môžete každý deň na inom mieste objavovať život v Grécku a vytvárať si nový, jedinečný a neopakovateľný príbeh.

... to všetko sú cesty... a to všetko je možné... preto ostávam pri myšlienke: „Do Grécka s Grékmi!“...

Grécke ostrovčeky

Grécky ostrovný svet je známy na celom svete. Pozostáva asi z tisícky ostrovov – približne päťdesiat je viac či menej turisticky známych. Na nich žije približne 97% celkového počtu obyvateľov všetkých gréckych ostrovov. Osemstopäťdesiat ostrovčekov je dokonca úplne neobývaných. Nájdete ich tam, kde sa Jónske more stretáva s Jadranským, Egejské so Stredozemným, či Krétske so Stredozemným. Ich obyvateľov nazývajú ako „akrites“ (akri znamená v gréčtine roh, kút – ľudia žijúci v kútoch Grécka). Na niektorých pastieri nechali stáda oviec a kôz a z času na čas ich prídu opatriť, na iných si rybári postavili malé chatky a občas si sem prídu oddýchnuť. Medzi turisticky známymi a neobývanými ostrovčekmi existuje asi päťdesiatka maličkých ostrovov, ktorých obyvateľstvo nepresahuje sto osôb, niekde žije iba niekoľko desiatok ľudí. Títo ľudia udržiavajú nažive dušu Grécka vo veľmi ťažkých podmienkach. Takéto ostrovčeky väčšinou nemajú ani prístav, iba malé mólo a odtiaľto vypláva „kaiki“ – malá drevená loď na susedné ostrovy, kde kotvia väčšie lode, ktoré zásobujú obyvateľov základným tovarom. Samozrejme tu nenájdete ani letiská, autá a rôzne výdobytky moderného sveta a civilizácie. Hlavným dopravným prostriedkom je osol. V zime, keď býva more veľmi rozbúrené, pôvodní obyvatelia nevidia cudzincov aj dlhé týždne. Nenájdete tu ani miestny úrad, matriku, dokonca ani základnú školu. Ostrov, ktorý nebodaj niektorú z takýchto úradných budov má, je považovaný už za „veľký“ ostrov. Život sa väčšinou sústreďuje okolo miestneho kostola, preto je farár považovaný za najváženejšieho ostrovana. Je prirodzené, že mladí ľudia sa sťahujú preč hneď ako je to možné, a preto je vekový priemer obyvateľstva dosť vysoký. Keď niekto umrie, je to pre všetkých nielen smutná udalosť, ale aj fakt, že ich počet klesol o jednu osobu, ktorú už skutočne nik nenahradí. Ľudia sa však snažia žiť svoj bežný život najlepšie, ako sa dá. Samotný štát im v tom značne pomáha budovaním základnej infraštruktúry – zavádzajú elektrinu a stavajú čističky vôd, nakoľko najvážnejším problémom týchto ostrovov je absencia pitnej vody. Štát sa snaží rôznymi projektami podporovať a inšpirovať aj mladých ľudí k tomu, aby ostali na ostrove a založili si nejaké podnikanie. Súčasný fenomén neustále sa náhliaceho a stresujúceho západného sveta má za následok aj to, že čoraz viac cudzincov sa uchyľuje pred svetom na takéto grécke „skaly“, čo je samozrejme z pohľadu ich obyvateľov veľmi pozitívne. Všetci títo ľudia – domáci a niekoľko cudzincov – vdychujú život do ostrovov, ktoré by inak viedli svoj agonický zápas so životom.