Faerské ostrovy - Miesto, kde počuť ticho

Faerské ostrovy tvorí osemnásť ostrovov sopečného pôvodu uprostred severného Atlantiku a hlavnou postavou ich príbehu je takmer nedotknutá príroda. Patria k najmenej navštevovaným miestam Európy a drsná severská krajina tu ponúka skutočný únik od civilizácie. Či už sa prejdeme uličkami hlavného mesta, alebo niektorého z takmer neobývaných ostrovov, všade nás bude sprevádzať pokoj a ticho. Z útesov padajú vodopády priamo do mora a po zelených svahoch sú rozosiate farebné domčeky s trávnatými strechami.

Počas tohoto zájazdu bývame v 4* hoteli Foroyar

Raňajky v cene zájazdu

Leteckú dopravu s prestupom vrátane servisných a letiskových poplatkov Transfer BA – letisko – BA Dopravu mikrobusom počas programu Všetky miestne trajekty 4 x ubytovanie s raňajkami v 4* hoteli Sprievodcu CK SATUR

Doplatok za jednolôžkovú izbu Fakultatívne aktivity Stravu a nápoje mimo uvedenej Vstupy do objektov Cestovné poistenie

Letecká

Faerské ostrovy, hoci nie sú súčasťou Európskej únie, umožňujú Slovákom vstup do krajiny s platným občianskym preukazom. Ten však musí byť platný aj po návrate z krajiny. Pokiaľ cestujete s deťmi mladšími ako 15 rokov, ktoré ešte občiansky preukaz nevlastnia, je potrebné aby so sebou mali platný cestovný pas.

VIEDEŇ - FEARSKÉ OSTROVY Z Viedne odletíme cez Kodaň na  Faerské ostrovy . Pri dedine  Miðvágur  leží „Jazero nad morom“ Sørvágsvatn, najväčšie jazero súostrovia. Z útesu Trælanípa to vyzerá, akoby sa jeho hladina vznášala stovky metrov nad oceánom, v skutočnosti je však len asi 30 metrov nad morom. Všimneme si aj „Prst trollej ženy“, 313 metrov vysoký skalný ihlan, na ktorého vrchol sa doteraz dostalo len jedenásť ľudí. Podľa rozprávania naň jeden muž v roku 1844 vyliezol, aby zamával dánskemu korunnému princovi plaviacemu sa okolo. Dole zistil, že na vrchole zabudol rukavicu, vyšplhal sa po ňu znova a pri druhom zostupe sa zrútil. Minieme  Sandavágur , poslednú dedinu pred podmorským tunelom, ktorý nás privedie na ostrov  Streymoy  do  Vestmanny . Navštívime  Múzeum Faerských ság  so životom na ostrovoch od prvých osadníkov až po súčasnosť a loďou preskúmame útesy  Vestmannabjørgini . Podvečer si prejdeme  Tórshavn  od pevnosti  Skansin cez vládnu štvrť až k prístavu. Vládna štvrť leží na polostrove Tinganes, kde sa vikingskí osadníci schádzali na snem už v 9. storočí. Patrí tak k najstarším miestam parlamentných zhromaždení na svete a faerská vláda tu sídli dodnes.

TÓRSHAWN - KIRKJUBOR - NÓLSOY - SAKSUN - TJORNUVIK Druhý deň na ostrovoch, kde počuť len ticho, začneme v dedinke  Kirkjubøur , ktorá bola v stredoveku náboženským centrom súostrovia. Stojí tu  kostol sv. Olafa , nedokončená  katedrála sv. Magnusa  a statok  Kirkjubøargarður , jeden z najstarších stále obývaných drevených domov na svete. Stromy na ostrovoch nerastú, a tak sa hovorí, že drevo naň priplávalo z Nórska už očíslované a pripravené na stavbu. Od roku 1550 v ňom žije rodina Paturssonovcov, dnes už sedemnásta generácia. V  Tórshavne  dokončíme prehliadku mesta a trajektom sa presunieme na  ostrov Nólsoy s najväčšou kolóniou vtákov - víchrovníčkov na svete. Spoznáme malebnú dedinku a múzeum s loďou  Diana Victoria . V tomto člne sa miestny námorník Ove Joensen rozhodol doveslovať až do Kodane. Prvé dva pokusy sa skončili na Shetlandách, no v roku 1986 to sám dokázal za 41 dní. V Kodani aj doma na Nólsoy ho vítali tisíce ľudí a Dáni ho prezývali Ro-Ove, teda Veslujúci Ove. Svetlo majáku Bordan vidno až do diaľky 30 km. Popoludní sa vydáme do dedinky  Saksun  a k pobrežiu prejdeme okolo Saksunskej zátoky. Uvidíme aj 140 metrov vysoký  vodopád Fossá  a navštívime dedinku  Tjørnuvík s výhľadom na morské útesy Obor a Čarodejnica. Podľa povesti ich poslali z Islandu, aby Faerské ostrovy odtiahli na sever. Čarodejnica uviazala lano o horu, tá však pri prvom ťahu pukla, a keď sa s ňou trápili celú noc, zastihlo ich ranné slnko a premenilo na kameň. Odvtedy stoja v mori a hľadia k Islandu.

KLAKSVÍK - KÁLSOY - VIDAREIDI - ENNIBERG Presunieme sa do  Klaksvíku , druhého najväčšieho mesta súostrovia. Pri jeho prehliadke pochopíme, ako pevne sú miestni pripútaní k svojej námornej kultúre. Loďou sa preplavíme na  ostrov Kalsoy  so zastávkou pri soche  Kópakonan . Podľa legendy tulene raz do roka, v noci na Troch kráľov, zhadzovali kožu a v ľudskej podobe tancovali na brehu. Mladík z Mikladaluru ukryl kožu jednej z nich a tulenia žena sa stala jeho manželkou. Keď ju po rokoch našla, vrátila sa do mora. Leganda pokračuje a zvyšok sa dozviete počas zájazdu od sprievodcu. Nenáročným terénom prejdeme k majáku  Kallur  nad dedinkou Trøllanes. Nakrúcali sa tu zábery pre bondovku Nie je čas zomrieť z roku 2021 a pri majáku dnes stojí aj symbolický náhrobný kameň Jamesa Bonda. Pokračujeme do najsevernejšej dediny  Viðareiði  a na záver oboplávame  Enniberg , druhý najvyšší útes Európy.

MYKINES - VÁGAR - GÁSADÁLUR Dnes zájdeme ešte ďalej na západ. Najzápadnejší ostrov  Mykines  je malý a skromný, no v lete na ňom hniezdia státisíce morských vtákov. Nájdeme tu najväčšiu kolóniu mníšikov bielolících, ľudovo papuchalkov, na Faerských ostrovoch, približne 125 000 párov, a na ostrovčeku Mykineshólmur aj jedinú kolóniu súl bielych na celom súostroví. Počas príjemnej túry si skúste predstaviť, že na ploche 10 km² žije len hŕstka stálych obyvateľov, v roku 2025 ich bolo deväť. Na  ostrove Vágar  sa zastavíme v dedinke  Bøur , ktorá je síce malá, ale plná veľkých výhľadov, a v dedinke  Gásadalur . Tá sa pýši vodopádom  Múlafossur , ktorý padá z útesu priamo do oceánu, a chutnými miestnymi koláčmi s kávou. Podľa legendy dedinu založila mocná žena Gæsa, ktorá musela darovať svoj statok v Kirkjubøure biskupovi ako pokánie za to, že v pôste jedla mäso.

EYSTUROY - GJOGV - SLAETTARATINDUR - VIEDEŇ Dopoludnie venujeme ostrovu  Eysturoy , druhému najväčšiemu a najľudnatejšiemu ostrovu súostrovia. Jeho meno znamená Východný ostrov, je hornatý a ponúka výhľady na celé súostrovie. Cestou sa zastavíme pri  futbalovom štadióne v Toftire , ktorý sa spája s najslávnejším príbehom faerského športu. V septembri 1990 odohrala faerská reprezentácia amatérov svoj prvý súťažný zápas, a to proti Rakúsku, ktoré sa práve vrátilo z majstrovstiev sveta. Hrať sa muselo vo švédskej Landskrone, pretože na ostrovoch nebolo trávnaté ihrisko podľa noriem UEFA. Faerčania vyhrali 1 : 0 a jediný gól strelil Torkil Nielsen, ktorý sa živil ako predavač v stavebnej firme. V Toftire hneď v novembri začali stavať trávnaté ihrisko a v októbri 1991 ho otvorili zápasom reprezentácie. Navštívime dedinku  Gjógv , pomenovanú podľa 200 metrov dlhej rokliny, ktorá jej slúži ako prírodný prístav. Ak nám to počasie dovolí, vystúpime na najvyšší vrch Faerských ostrovov  Slættaratindur (882 m). Jeho meno znamená Plochý vrchol a za jasného dňa z neho vidno všetkých osemnásť ostrovov. Potom sa rozlúčime s ostrovmi ticha, presunieme sa na letisko a odletíme do Viedne.